Čudujeme sa imigrantom? Poznáme situáciu v ich spoločenstvách? Nečudujme sa! Radšej si spomeňme ako pred krátkym časom znelo z pôdy vlády SR, že Nemecko celkom otvorilo svoj pracovný trh a tak naši nezamestnaní nech idú!
A tak idú. Aj iní, nielen naši. A s nimi odchádza aj prichádza aj ich kultúra, ich viera. Už dávnejšie prežívame obdobie napätia medzi Islamom a našim kresťanským postojom. Je to však naozaj tak? Nie je tento problém len podsúvaný a vnucovaný nám, aby nám bolo jasné, keď príde ten čas, že tých druhých vojensky napadnúť a vnucovať im náš hodnotový systém je legitímne a správne? A že sa to iba bránime?
Lebo pri hlbšom pohľade na existenciu spomínaného napätia možno prídeme k záveru, že problém vôbec nespočíva v spore medzi islamom a kresťanstvom, ale že je to spor medzi vierou v Boha a bezbožníctvom.
Európa rada deklaruje, že stojí na kresťanských tradíciách a väčšinou aj ostane pri tejto politickej deklarácii. Skutočné kresťanstvo nech nezavadzia. Áno, Európa nie je veriaca. A pýši sa tým. A nielen to! Pri každej príležitosti uráža veriacich v Boha, označuje ich za spiatočníkov či extrémistov. Bez ohľadu na vierovyznanie.
Islam také niečo nestrpí. Viera v Boha sa má žiť! Nie politicky deklarovať! A toto je základ tzv. problému vzťahu k islamu.
Len si predstavme, že sa u nás, okrem prípadov nevyhnutných, zakáže v nedeľu pracovať, lebo je to deň Pána, je to sviatok a ten sa má svätiť. Má sa svätiť prejavom viery v Pána, návštevou Bohoslužby, úctou k Pánovi, výchovou seba, rodiny i blížnych k tejto úcte, tešením sa z toho, že sme.
Bude zakázané v nedeľu nielen podnikať, ale ani kosačka na vašej záhrade nebude môcť v nedeľu „bzučať“, ani miešačka na dvore s kopcom pomocníkov, ani cirkulár. V nedeľu nebudete môcť vybavovať nákupy, zavárať či „doťahovať“ iné kšefty.
To by sme si vypočuli protestov a úspešných súdnych sporov. A dovolávaní sa ústavných práv. Ale to je iba zlomok.
Taká prostitúcia a pornografia? Úžerníctvo? Korupcia? Majetkové podvody pod dozorom predstaviteľov štátu? Aj to je súčasť „kresťanskej“ Európy, jej legislatívy. Nič z toho nie je trestné, všetko je v súlade so zákonmi. Sú však tieto zákony kresťanské? Sú tieto zákony prejavom viery k Pánovým prikázaniam a pravidlám? Nie, nie sú! A nikdy nebudú! Ale sú a budú dôkazom, že Európa je bezbožná. Skúste tieto zákony zrušiť a zistíte, kto je komu nepriateľom. Vystačíte si s domácimi aktérmi. Vôbec nebudete potrebovať moslimov.
A ak by sme predsa len zaviedli kresťanské pravidlá o svätení sviatku, vyvstali by tu problémy presne rovnaké, aké dnes pripisujú preferovaní ideológovia islamu. Mali by sme doma rovnaké nenávistné spory, urážania a násilností, aké dnes poznáme zo spravodajstva. Lebo problém nie je medzi islamom a kresťanstvom, ale je to problém medzi veriacimi v Boha a nevercami.
A že to Európa myslí vážne s preferovaním bezbožnosti, môžeme vidieť aj na príkladoch, keď do chrámu prídu zákonodarcovia, ktorí tieto bezbožnosti zafixovali do legislatívy spoločnosti. Kňaz chrámu im pripraví miesta v prvých radoch a venuje im samostatné, špeciálne privítanie. Namiesto toho, aby na nich „chrlil oheň a síru“ a do rúk vzal bič!
To o nich, jedných aj druhých, Ježiš Kristus hovoril: Všetko čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú učiteľu. Vy však podľa ich skutkov nekonajte – Mt 23– 5,6,7 .
Bezbožnosť Európy môžeme vidieť aj na príkladoch ochrany a podpory náboženských provokatérov, vyvolávajúcich medzi spoločenské rozbroje, spory a nenávisť.
Preto nie problém s islamom, ale problém s bezbožnosťou. Tu treba zamerať pozornosť. Myseľ i srdce. Vedomosti máme dosť. A mnohé dôkazy môžeme vidieť voľným okom. Stačí nezatvárať oči.