Izák a Jozue sa učili od svojich učiteľov a aj svoje deti tak učili. Pohltíš všetky národy, ktoré ti vydá Hospodin, tvoj Boh; tvoje oko sa nad nimi nezľutuje. Hospodin vyženie všetky tieto národy spopred vás a vy si podmaníte národy väčšie a mocnejšie, ako ste sami. Ak by ťa niekto zvádzal slúžiť inému bohu, musíš ho zabiť, aj obyvateľov mesta, z ktorého zvodca pochádza.
Cudzincovi smieš požičať na úrok, ale svojmu bratovi nedávaj na úrok, aby ti požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom podujatí v krajine, ktorú ideš zaujať. Hospodin ťa učiní hlavou a nie chvostom, budeš len hore a nebudeš dolu, ak budeš poslúchať príkazy Hospodina, ktoré ti dnes nariaďujem zachovávať a plniť. Atd, atd.
A Jozue aj Izák boli učenliví a snaživí žiaci a konali tak, ako boli naučení. Výsledok sa dostavil. Žili síce v skromnosti, ale majetok všetkého druhu zhŕňali zo všetkých síl. Situácia bola až taká, že v mnohých obciach bolo možné nakúpiť iba u Jozueho alebo Izáka, lebo ostatnú konkurenciu z trhu vytlačili. V mnohých prípadoch bolo tak, že požičať si peniaze bolo možné tiež len u Jozueho či Izáka. Lebo nik iný toľko peňazí nemal
Niekde boli, čuduj sa svete prečo, vytvorené také podmienky, že banka Ferkovi či Jankovi nepožičala, lebo to boli „rizikoví“ klienti, ale zato požičala Izákovi, ktorý za ešte vyšší úrok požičal Ferkovi aj Jankovi. A tento zvláštny typ evolúcie napreduje do dnešných dní a za mnohými tzv. „nebankovkami“ stoja banky.
Až raz si povedal Dolfi s kamarátom Hansom, že aj im sa páči takáto škola s takýmto Hospodinom a osvojili si ju. A po politickom úspechu, keď presvedčili svojich bratov voličov o tejto dobrej škole a o nádherných výsledkoch, ku ktorým táto škola vedie, ju aj uviedli do praxe.
Poľahky našli nepriateľov na východ i na západ od svojej domoviny a už sa to mydlilo. Prví, do koho sa pustili boli práve Jozue a Izák. Kto by to bol povedal. Giovanni i Jean pustili do gati a vzdali sa bez boja. Ba sa k Hansovi pridali. Jerzy to dostal sprava i zľava a bolo po ňom. Nuž a keď sa Hansovi zdalo, že všetko ide ako po masle, ich nenásytnosť a presvedčenie v správnosť nového učenia vzrástli ešte viac a pustili sa aj do Ivana a Aľošu. Ivan s Aľošom síce mali majetku menej, ale svoju veľkú dušu odmietli dať do otroctva Hansovi a Dolfimu, ako to urobili ostatní. A tak sa pustili do oboch s nečakaným odhodlaním. Akoby niesli odkaz básnika: „voľ nebyť, ako byť otrokom“.
Výsledok bol tragický. Množstvo detí Jozueho a Izáka bolo usmrtených len preto, aby sa naplnilo učenie o zabíjaní nepriateľov. Ale aj veľa detí Aľošových a Ivanových. Nakoniec aj Dolfiho a Hansových. Lebo Aľoša s Ivanom sa nahnevali a Hansovi to tiež riadne natreli. Konečný výsledok bol ten, že nik nič nezískal. Iba samé straty a škody.Zdalo by sa teda, že všetci sa z tragédie poučili. Kdeže!?
Jozue a Izák sa naďalej tvária, že vesmír ich nechápe a oni chcú iba dobre. Uchýlili sa preto v pôvodnom okrese a tam žijú medzi svojimi tisícročia susedmi. Dávno nebolo počuť o dni pokoja v tomto okrese či jeho okolí. A do celého sveta vykrikujú, ako ich všade, v celom svete utláčajú. Zároveň vyzývajú svoje tykadlá na všeobecnú pomoc, najmä vojenskú či finančnú. Nuž stará škola platí a majetok je majetok.
Hansovo a Dolfiho potomstvo zmenilo taktiku a hlása, že tá škola nebola dosť presná, ale že je tu nová, lepšia škola. Demokratická. A nové, mierové ciele. Pre všetkých, ktorí sa Hansovi a Dolfimu podriadia! Výsledkom má však byť opäť to isté. Majetok Hansovi a Dolfimu (nie Jozuemu či Izákovi), otrockú prácu ostatným. Veď čo by tí ostatní mohli chcieť, keď nemajú žiadny majetok. Nie?
Pravdou ale je, že Hans a Dolfi dočasne schovali zbrane a ponúkajú korupciu. A úspech sa už dostavil. Kým „po meči“ tu boli obrovské majetkové škody a straty ľudských životov, po korupcii im zostali všetky vytúžené cudzie majetky neporušené a aj ľudské životy tu sú. Iba stratili na svojom zmysle, na spokojnosti, na radosti. A na odmene za svoju prácu. Lebo Hans si „svoje“ vziať nedá!
Aby sa potvrdilo so všetkou vážnosťou, že sa nepoučili, opäť im nestačí čo nakorumpovali a znovu štuchajú do Aľošu. Najprv to skúsili cez jedného jeho suseda, ale keďže ten ich niekoľko rokov vyháňal ako prašivých psov, skúšajú a štuchajú cez suseda druhého. Väčšieho. Tam našli takých, ktorí načúvajú ich novému, demokratickému, korupčnému učeniu. Aj vlastní mŕtvi odvtedy tomu susedovi pribúdajú. Ale to je asi len zanedbateľná odchýlka v uplatňovaní nového, demokratického učenia a to zrejme treba strpieť.
A budú do Aľošu štuchať opäť dovtedy, kým sa Aľoša s Ivanom nenazlostia? Už zabudli ako to dopadlo minule? Alebo sa nezmierili s tým ako to dopadlo minule? A chcú svoje plány na ovládnutie cudzích majetkov a cudzincov stoj čo stoj dotiahnuť do absurdného konca?
Nedávno jeden politicky veleúspešný Jozue vyhlásil, že Európa sa z holokaustu vôbec nepoučila. Nuž čosi pravdy na jeho tvrdení bude. Mne sa však zdá, že práve Jozue a jemu podobní vyznávači rovnakého učenia, stoja na čele nepoučiteľných.