Toto je primerané? , pán premiér?

30. apríla 2013, durilamichal, Ekonomika Politika

 

Všetci sme boli uzrozumení s tým, akú investíciu ste pre našu spoločnosť „vybojovali“ v súperení s ďalšími záujemcami. Dvestopäťdesiat miliónová investícia za úľavu dvadsať miliónov na dani zo zisku, a to za vytvorenie 600 pracovných miest. Podľa vašich slov pán premiér je takýto bonus pre investora primeraný. Nuž otvorme tie čísla.

 

Za investíciu v objeme 250 mil. €, ktorej výšku nedokážeme overiť, si do nákladov tento investor započíta taktiež rovných 250 mil. €. To sú účtovné pravidlá. Odchýlky sú akurát v tom, či tak urobí v priebehu štyroch či až napríklad šiestich rokov. Aby to bolo pre investora „menej výhodné“, budeme počítať so šiestimi rokmi.

 

Za tých šesť rokov musia zamestnanci vytvoriť min.  90 mil. € zisku, z ktorého investor nezaplatí žiadnu daň a teda ušetrí na dani spomínaných 20 mil. €. Ak som zachytil správne informácie, investor si spomínaný bonus odráta z iných ziskov, od iných zamestnancov, už v priebehu prvých dvoch rokov. Pre celkový obraz to však nie je až také podstatné.

 

Za tých šesť rokov, predpokladajme že tých 600 pracovných miest bude tak dlho existovať, a že to budú miesta reálne, nie také, ktoré neboli „vďaka bonusu“ zrušené, si spomínaní zamestnanci zarobia: 800 € mesačne brutto, k tomu 282 € odvody na sociálne, zdravotné a ost. poistenie. Samozrejme, odvody nielen k tomu, ktoré platí zamestnávateľ, ale odvody aj z toho, čo zarobí zamestnanec, teda mínus 107 € na rovnaké odvody. Teda 693 € mesačne po odvodoch.

 

Spolu týchto 600 zamestnancov za šesť rokov zarobí, vrátane platieb odvodov zamestnávateľom  46,7 mil. € brutto, čo je asi 29,9 mil. € po odvodoch z miezd. Z tohto zárobku si náš štát zoberie daňou z príjmu odhadom 10 %, keďže sú aj odpočítateľné položky a preto nebude zdanená celá čiastka. Teda tým šesťsto zamestnancom ostane okolo 26,9 mil. € v peňaženkách. Z tohto im štát odoberie napríklad daňou z nehnuteľnosti či za psa počas šiestich rokov ďalšie mince. Nerátam. Avšak, ak si čokoľvek kúpia z tohto svojho netto zárobku, či jedlo, či školské pomôcky ktoré škola žiada, štát si opäť odráta svoju DPH a odoberie tak zo zárobku týchto zamestnancov ďalších 5,4 mi. €. To pri nezvyšovaní 20 % sadzby DPH.

 

Tých 5,4 mil. € je iba spodná hranica, lebo ak si taký pracujúci kúpi napríklad benzín, alebo pivo, či poldeci, zaplatí ďalšiu poriadne mastnú spotrebnú daň. V konečnom dôsledku to bude znamenať, že štát z tohto netto zárobku si zoberie ďalších viac ako 6,0 mil. €. Koľko zostane tým 600 pracujúcim? Nuž za šesť rokov im zostane 20,9 mil. €. Šesťsto zamestnancom.

 

Ak to prenesieme všetko na jedného zamestnanca, tak sa dopracujeme k nasledovnému výsledku:

 

Zamestnanec v priebehu šiestich rokov bude musieť vytvoriť hodnotu najmenej 645 tis. €, z ktorej dostane vrátane odvodov 78 tis. €, z čoho mu zostane po odvodoch, po zaplatení dane z príjmu a DPH nanajvýš 35 tis. € a čosi na sociálnej poistke. Ak sú dohody uzavreté na šesť rokov!

 

Pri výške platov som myslel bez nadčasov či príplatkov za sviatky. Pritom môžeme polemizovať aj o exploatácii nášho životného prostredia či našej priemyselnej infraštruktúry

 

Koľko však si zarobí jeden investor za to isté obdobie? Nuž minimálne 340 mil. €. Teda celú investíciu 250 mil.  plus nezdanený zisk 90 mil. €, pričom tento zisk môže byť oveľa vyšší, aj keď už nad 90 mil. by bol zdanený (ak si nedohodne ďalšiu fintu). A jeho zisk porastie aj o ďalšie nekontrolované mzdy či odmeny pre seba a „svojich blízkych“.

 

Samozrejme, tých 46,7 mil. €, ktoré vyplatí na mzdách a odvodoch 600 zamestnancom, budú musieť títo zamestnanci vytvoriť tiež. Investor na nich robiť nebude! A možno budú musieť vytvoriť oveľa viac, teda aj na odmeny „konzultantov, poradcov či členov správnej rady“ z materskej firmy investora.

 

Pamätám si, že ani kedysi nemali všetci všetko a tak ak niekto chcel seno, ale nemal lúku, dojednával sa s tým, kto lúku mal a toľko sena nepotreboval. Obvykle sa dohodli na podiele, že ten čo potrebuje seno pokosí celú lúku, vysuší a seno si rozdelia na polovicu. Jeden mal lúku, teda investíciu, druhý si pomáhal vlastnou námahou, vlastnou prácou. A delili sa na polovicu. Aj investícia bola cenená aj ľudská práca. Áno, boli aj prípady, keď majiteľ lúky požadoval dve kopy a nájomcovi ponúkal až tretiu, teda požadoval pre seba dve tretiny výsledku, ale toho všetci ohovárali aký je chamtivý. A dohodol sa iba s tým, kto bol naozaj vo veľkej núdzi.

 

Nech počítam ako počítam, v prípade tejto výhry, teda investície v Púchove v objeme 250 mil. €, zamestnanci budú pracovať za 5,4 % a maximálne za 12,1 % svojho hodnotového výkonu. To je aj oproti tomu najchamtivejšiemu sedliakovi sotva tretina.

 

A vy presviedčate slovenskú pospolitosť, že toto je primerané? Čo je primerané, pán premiér? Ten zisk investora, či ten podiel pre zamestnanca? Lebo mne to pripadá ako podiel otroka. Alebo dnešní, konečne slobodní občania už nesmú dostať tú tretinu či polovicu svojho výkonu ako kedysi?