V súčasnosti platí, že všetky školy majú nárok na rovnaké príspevky od štátu. Štátne, súkromné či cirkevné. A to zdá sa je pre niektorých politikov problém. Problém, ktorý vytvárajú, aby ho zužitkovali vo svoj politický (aj ekonomický) prospech. Lebo v skutočnosti financovanie škôl nepredstavuje ani ten najmenší problém. Riešenie ich financovania je jednoduché a je poruke.
V prvom rade je spravodlivé akceptovať názor a tým aj pravidlo, že všetci majú rovnaké práva. Preto je potrebné každému školskému zariadeniu poskytnúť záruku rovnakého príjmu pri rovnakom plnení úloh vzdelávacieho procesu. Odchýlka nastane iba vtedy, ak sa daná škola neuspokojí s celospoločenskými pravidlami a bude prijímať finančné (aj nefinančné) príspevky na svoju prevádzku od rodičov či akýchkoľvek iných donorov. Tým škola oznámi, že nesúhlasí s celospoločenskými pravidlami a hodlá konať ináč. Možno lepšie, možno nie, ale po svojom.
Vtedy je opäť spravodlivé požadovať od takej školy, aby na svoje predstavy o vedení vzdelávacieho a výchovného procesu využívala zmenšený objem štátnych príspevkov. Konkrétne, každej takejto škole bude štátny príspevok krátený o polovicu sumy prijatej od rodičov žiakov či iných darcov, a to až do výšky celého príspevku štátu. Teda ak je príspevok na žiaka tisíc euro ročne a škola príjme ďalšie finančné príspevky vo výške dvesto euro na žiaka, bude musieť štátu vrátiť sto euro na žiaka. Ak však škola príjme päť tisíc euro na žiaka bude musieť štátu vrátiť celých tisíc euro, ktoré od štátu dostala.
Takéto riešenie je jednoduché a je do značnej miery spravodlivé (kto chce robiť veci drahšie, nech si na ne prispeje) a do značnej miery aj sociálne. Školy, ktoré budú preferovať luxusnejší spôsob výuky, budú vlastne čerpať menej príspevkov od štátu, čím umožnia štátu zvýšiť príspevky školám, ktoré akceptujú štátne pravidlá v celom rozsahu. Teda pravidlá pedagogické aj sociálne.
Nie je správne deliť vopred školy na štátne, súkromné či cirkevné a z tohto dôvodu ich postihovať, lebo všetky sa môžu rozhodnúť, že budú rešpektovať pravidlá štátu (nebudú prijímať žiadne ďalšie príspevky na chod školy) a ich postihovanie by bolo preto veľmi nespravodlivé.
Ak dokáže za určitých podmienok fungovať štátna škola, môže za rovnakých fungovať aj škola súkromná či cirkevná. A môže do vzdelávacieho procesu vniesť inú atmosféru zodpovednosti žiakov aj rodičov, inú motiváciu vedenia žiakov, iný spôsob predostierania vedomostí žiakom, aby títo dosahovali lepšie vzdelávacie výsledky a iné, nové, nám ostatným zatiaľ neznáme prvky zlepšujúce výuku. A to bez potreby ďalších financií. Prečo by takáto škola mala byť postihovaná krátením štátnej dotácie?
A preto ak existuje otázka: Všetkým školám rovnaké príspevky? Odpovedám, áno! A škola sama rozhodne akej časti štátneho príspevku sa vzdá. Ale to už ponechajme na ňu. A môže tak urobiť aj škola štátna. Veď aj tie pod zámienkami opráv, údržby, nezistených poškodení, náučných zájazdov do nákupných centier či potreby kúpy učebníc a pracovných zošitov či nákupu kancelárskeho papiera a iných potrieb vyzývajú rodičov, aby prispeli. Aj v týchto prípadoch nech platí rovnaké pravidlo pre všetkých.