Máme dostatok vlastných skúseností, aby sme vedeli, že sa nedá veriť každému a všetkému. Že treba byť obozretný. Pozrime sa letkom, kto nás v tejto „novej“ dobe už vyše dvadsať rokov poúča a stále poúčať chce. Kto je to? Či presnejšie, kto sú to?
V prvom rade sú to ľudia, ktorí žili, žijú a poznajú svet len z jednej strany opony. Z tej ich! Sú to predovšetkým ľudia, ktorí poznajú iba jeden hodnotový rebríček. Ten svoj! Áno, sú to ľudia, ktorí nepoznali a nepoznajú život z našej strany „opony“. Ani ho už nikdy nespoznajú. Už nikdy nezískajú naše ekonomicko-spoločenské skúsenosti (v dobrom i zlom) z budovania ekonomiky a medziľudských vzťahov. Budú sa musieť navždy uspokojiť s propagačnými tvrdeniami svojich ideových vodcov a bezmedzne im veriť (aké naivné!). Dnes môžeme bez obáv potvrdiť, že títo ľudia nemajú zďaleka toľko vedomostí a skúseností z budovania spoločnosti ako my. A takí nás majú poúčať? Len preto, že nastavením kurzov mien zbohatli? To kto s tým prišiel?!
Sú to ľudia, kvôli ktorým je nutné zákonom stanovovať, že špekáčiky či párky majú obsahovať aj mäso. Sú to ľudia, ktorí „socialistické“ mlieko s plnohodnotným obsahom vápnika a min. 1,8 % podielom tuku hanobili, že je vhodné iba na výrobu gombíkov. Teraz vidíte čo nám predávajú ONI.
Iste sú to arogantní grobiani. Ináč by sa nám ani na oči neukazovali! Vôbec a za nič sa nehanbia! A oni nás chcú poúčať!? Im máme zveriť budúcnosť?
Sú to ľudia, ktorí v hierarchii EÚ bojujú proti cenovému dampingu v medzinárodnom meradle a označujú ho za neprijateľnú degeneráciu trhu (Čína je ich permanentný problém). Zároveň považujú za samozrejmé a správne, keď jeden poľnohospodár EÚ dostane dotáciu 180 € za to isté, za čo iný poľnohospodár dostane 320 €. Môžu toto robiť ľudia čo len trocha slušní? Iste nie! Nikdy sa slušnosti a korektnosti ani neučili! Ich učili bezohľadnosti pod učeným názvom asertivita! Kam však takí ľudia zavedú každú spoločnosť? Nakoniec dnes to všetci vidíme v rámci celej EÚ. Ošklbávanie a klamanie. A takí nás majú poúčať? Viesť?
Sú to ľudia, ktorí zistili, že homosexuálne vzťahy sú rovnocenné heterosexuálnym. Sú to ľudia, ktorí sa nechvália chorobou pľúc či pečene, lebo vedia, že chváliť sa niet čím. Zato sa hlasito chvália chorobou mozgu … Nuž kam s takýmito indivíduami môže spoločnosť dôjsť? A práve od týchto potrebujeme výplody ich mozgov?
A mohol by som pokračovať, že sú to ľudia, ktorí za týranie zvierat žiadajú prísne tresty a ako predstavitelia štátnej moci organizujú týranie ľudí. Že sú to ľudia, ktorým fajčenie prekáža viac ako korupcia, že sú to ľudia, ktorým vedecky prekáža, že uhorky rastú tak ako rastú atd. atd. Nie je však ambíciou tohto blogu poukázať na všetko „čudné“. Viac ma poteší iné.
Vy – všetci, ktorí si pamätáte, rodičia aj učitelia, povedzte svojím žiakom, študentom, deťom i mladším priateľom, aké to je, keď je budúcnosť jasnejšia a kriminalita nižšia. Keď ľudia majú svoje sny, keď láske sa nič nevyrovná, keď študenti študujú a ich rodičia pracujú, keď ľudia sa chvália tým čo je chvályhodné a za to čo je zahanbujúce sa hanbia.
A povedzte im aj to, aké to je, keď sa čaká v poradovníku na auto, aké to je, keď vycestovať do susedného štátu je čosi nevšedné. Aké to je, keď súkromný krajčír či roľník „ohrozoval“ svojou prácou princípy štátu …
Aby si sami mohli vybrať, čo budú v živote podporovať, o čo sa budú usilovať. Aby ich neohlupoval nik, že existuje iba jediný rozmer medziľudských vzťahov, že existuje iba jediná alternatíva ekonomiky a spoločnosti. Ak ich nepoučíte vy, budú ich poúčať iní.
Neberte všetko, čo vám dávajú a neverte všetkému čo vám hovoria! Máte dostatok vlastných skúseností, aby ste vedeli koľko klamstiev vedia ľudia šíriť! A posudzujte na základe vlastných vedomostí a skúseností. Máte ich viac ako tí, ktorí vás chcú poúčať!
A posudzujte strom podľa ovocia, aké tento prináša. Lebo ak tak robiť nebudete, nikdy nedopestujete dobrý, úrodný sad. A zbytočné by boli všetky poúčania a napomenutia, ktorých sa nám dostalo, zbytočné by boli všetky skúsenosti naše i našich predkov.
A nezabúdajte – Oni nevedia, že nevedia. Ešte im to nik nepovedal. Že nevedia to, čo vieme iba my. Možno je načase …