Už politici nebudú musieť kamuflovať podstrkávanie peňazí spriateleným firmám. A nebudú musieť ani hľadať žurnalistov, ktorí „zistia“, že verejnosť takéto kroky politikov podporuje. Ako to urobiť?
Zahraničný kapitalista investujúci na Slovensku ocení investíciu napríklad na dvoj- troj- či desaťnásobok skutočnej hodnoty. Teda stroje a zariadenia, ktoré dodá svojej slovenskej firme v hodnote sto tisíc, nafakturuje sumou osemsto tisíc. A zárobok má vo vrecku.
Jeho slovenská firma prenesie do nákladov svojej činnosti osemsto tisíc (taká drahá bola investícia potvrdená faktúrou) a o tieto zníži zisk firmy (v zmysle platného zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov). Navyše, bude požadovať nižšie platy pre slovenských zamestnancov, lebo firma nie je dostatočne zisková pri porovnaní napríklad s materskou firmou.
Takto výhodnú investíciu nie je problém si zaobstarať nielen od materskej či od množstva sesterských firiem, ktoré v týchto nadnárodných konglomerátoch sú sústredené, ale aj od „spriatelených“ dodávateľov. Lebo nezabúdajme, že každý kupujúci je priateľ.
Preto rovnako dokáže postupovať aj domáci kapitalista. Ale nemusí to byť iba kapitalista. Možno by taký nákup odborne zvládol aj podaktorý minister.
A všetci, mám na mysli štáty, ktoré sú úspešné v získavaní zahraničných investícií, a ich politici sa tým pýšia a získavajú ich voličské hlasy, sa môžu úspešne a natrvalo čudovať, že ich životná úroveň hlboko zaostáva a vždy bude zaostávať za tými, ktorí u nich investujú …
Čože? Čo hovoríte? Že takto to robia už desaťročia? A že aj tak im to nestačí? Sakra! To som pekne pozadu!