Dajte mi budúcnosť! Nič viac nechcem a nepotrebujem!

31. augusta 2012, durilamichal, Spoločnosť

Neraz sa stretávam s názormi, že práve s ohľadom na budúcnosť je nutné vykonať tie či iné kroky. Akú budúcnosť, aké istoty však v konečnom dôsledku môže ponúknuť spoločenský systém založený na neistote?

 

Koľko sme sa toho napočúvali, od poplatných nevzdelancov, aký efektívny je spoločensko-ekonomický systém, v ktorom ľudia musia denno-denne zápasiť o holú existenciu, v ktorom musia denne hľadať nové riešenie svojej situácie, nové východiská z problémov, lebo nič nie je isté! Iba také prostredie, keď nič nie je isté, vraj núti jednotlivca a spoločnosť rýchlejšie a rýchlejšie napredovať a hospodársky porážať iné spoločensko-ekonomické systémy!

 

Nuž dnes už nemusíme teoretizovať. Dnes máme tú výhodu, že si môžeme pozrieť aj praktické výsledky takéhoto napredovania. Stačí otvorenými očami pozrieť sa na napredovanie v školstve, na napredovanie v znižovaní chorobnosti, na napredovanie v opatere starých ľudí, na napredovanie v príležitostiach pre mladých ľudí, tých nositeľov pokroku, na napredovanie v udržiavaní ciest, na napredovanie v ochrane prírody, čistoty a poriadku v mestách, v napredovaní kvality potravín, v napredovaní spravodlivosti v súdnictve, v znižovaní kriminality, v napredovaní vlastných investícií do vlastného hospodárstva, v napredovaní sebestačnosti v rozhodujúcich tovarových komoditách, v napredovaní čohokoľvek iného.

 

O čo lepšie si žijete vy, väčšina toto štátu a Európy oproti tomu ako žili vaši rodičia? Máte viac času na svoje záľuby? Na svoju zábavu? Na návštevu kina, tanečnej zábavy, divadla, koncertu, futbalu či odpočinok a sebarekreáciu? Na výchovu svojich deti? Na opateru svojich rodičov? Máte dnes lepší plat ako mali vaši rodičia? Kúpite si z neho viac? Máte väčší pokoj po výplate ako mali vaši rodičia?

 

Pociťujete väčší pokoj pri pohľade na možnú zdravotnú potrebnosť? A Raz bude potrebná! Pociťujete väčšie istoty a väčšiu spokojnosť pri pohľade na svoju sociálnu a dôchodkovú odkázanosť? Aj tá bude potrebná, to mi verte! Ak dožijete.

 

Alebo máte dnes lepšie perspektívy pre svoje deti? Aká budúcnosť vás a vašich potomkov čaká? Chce sa vám spievať a tancovať od radosti?

 

A ako sa asi správajú ľudia bez istoty? Ľudia bez budúcnosti? Len si predstavte takého človeka pri otvorenom trezore či pri nezamknutom byte. Len si predstavte takého človeka pri nestráženom sklade. Predstavte si ho ale aj vo funkcii riaditeľa či ministra. Ako sa správa minister či riaditeľ bez budúcnosti ..??  Vari tak že to bude užitočné aj pre iných?

 

Čo dokazuje existencia Úradov pre verejné obstaranie? Nie je dôkazom práve toho, ako bezcharakterne sa vysokopostavení ľudia bez budúcnosti správajú ..?? A majú ľudia zamestnaní v Úradoch pre verejné obstarávanie budúcnosť??

 

Koľko sme sa toho napočúvali o rýchlejšom napredovaní a rýchlejšom rozvoji národného hospodárstva. Iba pred pár rokmi. A dnes? Denno-denne počúvame o rastúcej nepotrebnosti práceschopných ľudí! Denne počúvame o krachoch! Nielen podnikov ale aj celých štátov. Denne počúvame o charakterovom zlyhaní najvyberanejších, bezcharakterných ľudí …

 

A očakávajú od nás, že tento hnus prijmeme za životný štandard! Že pochopíme potrebnosť tohto hnusu! Že budeme spokojní a dokonca že budeme vďační za to ako dobre sa o nás, o náš štát či o celú Európu starajú …

 

Ja však spokojný nie som! Ja chcem pre seba iba obyčajnú budúcnosť! Chcem iba vedieť, že poctivá práca dozná uznania a že odmena za ňu stačí na staranie sa o vlastnú rodinu. O deti i rodičov. Nepotrebujem možnosť okrádať blížnych! Nepotrebujem čo mi k slušnému životu nechýba! Nepotrebujem nič čo nie je moje! Potrebujem iba budúcnosť! Iba to jednoduché cítenie, že pravda a pracovitosť sa oplatí! Všetkým ľuďom. Lebo iba tak vybudujeme spoločenstvo, kde všetci uvedomelo a radi plnia svoje poslanie.

A možno to postačí aj mnohým iným, nie iba mne. Bolo by však dobré, keby sme o sebe vedeli …