Odpovedajúc im Ježiš, riekol: Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím (Ján 219). Na to Mu Židia povedali: Štyridsaťšesť rokov budovali tento chrám, a Ty ho postavíš za tri dni? (220). Ale On hovoril o chráme svojho tela; (221). Keď potom vstal z mŕtvych, rozpomenuli sa Jeho učeníci, že toto povedal a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš(2 22).
Pre menej zainteresovaných, išlo o vyčistenie chrámu v Jeruzaleme od predavačov, od zvierat a peňazomencov. S tým vyjadrili Židia nesúhlas a povedali Mu: aké znamenie nám ukážeš, že toto robíš? (Ján 218), teda že rušíš naše zvyky? Čo nasledovalo už viete z úvodu tohto blogu.
Pozoruhodná je vo všetkých súvislostiach veta: „Ale On hovoril o chráme svojho tela“. Je to veta akoby cudzia. Veta, ktorá skôr spochybňuje pravdivosť slov Ježiša Krista, než ich vysvetľuje. Je to veľmi čudná veta.
Keďže sme v období, keď mnohí častejšie sa zamyslia nad slovami Evanjelia, častejšie započujeme tieto slová aj z hlasových médií, rád by som prispel k správnemu jeho chápaniu, preto táto úvaha.
V celom Evanjeliu nachádzame len jasné a zrozumiteľné posolstvá. Pán Ježiš sa vždy vyjadril tak, že nebolo pochýb o tom čo hovorí, čo myslí. Prečo tu je to ináč? Prečo je tu veta: On myslel iné, než Mu oni rozumeli? Alebo priam, On myslel iné, než hovoril?
„Ale On hovoril o chráme svojho tela“. Je to tvrdenie, ktoré nemá oporu v okolnostiach príbehu. Pán Ježiš hovoril veľmi zrozumiteľne: „Zborte tento chrám“ a poslucháči Mu takto porozumeli a povedali: „Roky ho stavali“. A On ich neopravil! Veď vedel aj čo si myslia. Dôkaz o tom nájdeme na inom mieste Evanjelia. Tak prečo ich neopravil? Nuž preto, lebo rozumeli správne. Všetci vedeli, o ktorom chráme hovorí. Videli a rozumeli, z ktorého chrámu vyháňa predavačov a peňazomencov. Nuž prečo teda je tam veta: Ale On hovoril o chráme svojho tela?
Zdá sa, akoby ktorýsi maloverný prepisovateľ či prekladateľ Evanjelia, nemohol nechať v Písme také tvrdenie, ktoré by „spochybňovalo“ pravdivosť slov Ježiša Krista. Tak Mu „pomohol“ vysvetlením, ako to vlastne pán Ježiš myslel. Ibaže zabudol, že pán Ježiš nikdy nehovoril iné ako myslel! Vždy hovoril tak, aby mu všetci rozumeli, aby Jeho slová nebolo možné prekrúcať. Aj nám hovoril: Ale nech je vaša reč: áno-áno; nie-nie; lebo čo je nad to, je od zlého. (Mt 537)
Preto je nutné veriť tomu čo povedal! Nie tomu, čo niekto „vysvetľuje“, čím vlastne spochybňuje pravdivosť slov pána Ježiša. Pán Ježiš nebol politik! On nehovoril iné než myslel! Ani vy z Neho nerobte politika dnešnej morálky! A keď povedal, že chrám postaví za tri dni, tak to tak myslel! Len preto, že vy neveríte tomu, že sa to dá? Že neveríte, že Bohu nič nie je nemožné? Aká je teda vaša viera, učitelia viery? Moja je slabá, viem. Nemám odvahu rozkázať ani púpave aby sa presadila aj s koreňmi, lebo sa bojím, že ma neposlúchne. Pritom stačí viera taká maličká ako horčičné zrnko a poslúchla by aj moruša. (Lk 176) Alebo ani vy nemáte odvahu rozkázať moruši či púpave?
Preto zamyslite sa nad tým, či je možné vysvetľovať, čo si pán Ježiš myslel. A najmä, že si myslel iné, než hovoril. Alebo sa nazdávate, že rozkázať mŕtvemu aby vstal a vyšiel z hrobu, je ľahšie? A viete, že to urobil! Tak čo sa vám nezdá na postavení chrámu za tri dni?
Lež malovernosť prejavuje nielen ten, kto takéto „vysvetlenie“, vlastne spochybnenie vložil do Evanjelia, ale aj tí, ktorí to opakujú. Ktorí pomáhajú tomu, aby Ježiša Krista vykresľovali ako nejakého súdobého či súčasného politika, ktorý iné hovorí a iné myslí.
Pritom tak zrozumiteľne povedal: Čo je ľahšie, povedať (ochrnutému): Odpúšťajú sa ti hriechy?, alebo povedať: Vstaň a choď? A aby všetci spoznali kto je pán Ježiš, povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on vstal a odišiel (Lk 525).
Blíži sa Veľká noc, čas, ktorý pobáda na posilnenie viery. Nepremárnite, nepremárnime ho.