Takže záchrana eurozóny? Kdeže! To iba politickí pozéri, ktorí to všetko spôsobili svojou tuposťou, chcú klamať ľudí a predstierať, že tomu rozumejú. Avšak vďaka dlhovej kríze, ktorú spôsobili, je tu skutočná príležitosť na zisk, najväčšia za posledné desaťročia! Príležitosť pre tých, ktorí majú na zásobách miliardy a bilióny USD a v mnohých prípadoch už aj EUR.
Je to príležitosť pre tých, ktorí pod tlakom veľmocí a pod tlakom obchodnej bilancie držia na zásobách USD a EUR ako povinné devízové rezervy. Držia na zásobách nenávratné a neúročené úvery pre ich emitentov. Teda pre USA a už aj pre EÚ. Títo emitenti si za tieto strašidelné papieriky nakúpili suroviny, podniky, monopolný vplyv v celom svete, ale tieto papieriky im nevracajte. Držte ich na zásobách, lebo je to nutné pre finančnú stabilitu sveta! Tvrdí Svetová banka a Medzinárodný menový fond. Finančné inštitúcie ovládané USA a EÚ.
Tieto krajiny so zásobami USD či EUR, hľadia s obavami na svoje zásoby. Práve ich dlhová kríza ohrozuje najviac a práve im dlhová kríza ponúka príležitosť aká tu ešte nikdy nebola! USA potrebujú vlastnú menu na stabilizáciu vlastnej situácie. V minulom roku to riešili emisiou cez 800 mld. USD. Tým značne znehodnotili túto menu. Okolitý svet, aby utrpel menšie straty na zásobách dolárov ktoré už vlastní ako devízové rezervy, túto menu skupuje, aby jej kurz neklesol na objektívnu úroveň. Tým ešte viac zväčšuje svoje zásoby a ešte viac zvyšuje svoje riziko zo straty hodnoty tejto meny.
Vďaka rovnakej hospodárskej politike je EÚ na tom podobne ako USA a podľa niektorých odborníkov je aj na rade, aby si aj EÚ takým istým spôsobom pomohla a zabezpečila svoj blahobyt. Aj eurozóna potrebuje podľa rôznych odhadov až 2 bilióny EUR na stabilizáciu iba momentálnej situácie. Finančníci eurozóny zistili, že krajiny sveta už majú na devízových rezervách dostatok aj EUR a ak nechcú prísť o ich hodnotu, nuž budú ju musieť samé podporovať a udržiavať. Rozumej skupovať EUR a vytvárať dojem, že o EUR (tak ako o USD) je vo svete veľký záujem. A ECB bude konečne môcť tlačiť ďalšie a ďalšie nekryté EUR. Presne ako USA.
Súčasné snahy európskych politikov smerujú práve k tomu, aby aj eurozóna zaujala v medzinárodnom obchode rovnakú pozíciu, aby si taktiež na báze nutnosti držania EUR ako devízových rezerv, mohla nenávratne a bezúročne z cudzích zdrojov prefinancovať svoje plány v objeme zo 15 či 20 biliónov EUR! Len si predstavte vy nechápaví, koľko je to peňazí a čo všetko zato môžeme nakúpiť! Vôbec vám nebude chýbať to čo sa popritom rozkradne! A len dvoj percentný úrok z tohto nenávratného úveru by znamenal 300 až 400 mld EUR, ktoré by bolo treba ročne platiť! A eurozóna nebude platiť nič! To vám nestačí? Čo viac by ste chceli od týchto fajnových politikov?
Krajiny, ktoré sú držiteľmi zásob USD a EUR by však mohli tomuto počínaniu postaviť významnú hrádzu. Tieto krajiny by mohli a mali využiť momentálnu situáciu – dlhovú krízu. Mali by poskytnúť USA a EÚ a aj Svetovej banke a MMF väčšinu svojich devízových rezerv, možno aj všetky, v USD a v EUR, ako úver. USA ani EÚ by nemohli túto pomoc odmietnuť. Nemohli by neprijať vlastnú menu za podmienok výhodnejších ako ju prijímajú dnes od komerčných či centrálnych bánk. MMF priamo volá po poskytnutí mu úverov, aby mohol ešte veľkolepejšie realizovať svoje plány.
Splatenie tohto úveru však musia veriteľské krajiny podmieniť splatením vo vlastných menách. V rubľoch, jüanoch či jenoch, alebo aj v zlotych. Tým by sa veriteľské krajiny zbavili strašidelných papierikov a navodili by úplne novú situáciu vo svetových financiách. A významne by porástol význam ich vlastných mien.
Nik z USA ani EÚ by už nemohol tlačiť na tieto krajiny (ako je tomu dnes), aby zvýšili kurzovú hodnotu vlastných mien, nakoľko by to predražilo splácanie úveru. USA ani EÚ by už nemohli špekulovať ani na poklese vlastných mien (ďalšími a ďalšími emisiami nekrytých USD či EUR), lebo aj to by predražilo splácanie úveru. Došlo by k skutočnej podpore stability výmenných kurzov, ktorú tak radi deklarujú ako svoj záujem predstavitelia MMF.
A nakoniec, ukázala by sa pravda, kto je komu dlžný. Tento paradox je veľmi závažný, aj keď je dôsledne ignorovaný až zatajovaný. Totiž každá krajina môže bez problémov poskytnúť svoje devízové rezervy v USD či v EUR ich materskej krajine. A nič pritom nebude vynakladať. Iba prevedie peniaze späť tomu kto ich vytlačil. A zrazu budú USA či EÚ dlžní krajine, na ktorú sa iba pred chvíľou pozerali „zhora“. Nie je to paradox?
A paradoxom je aj pôsobnosť a samotná existencia Svetovej banky a MMF. Pod ich odborným vedením sa chudobnejšie krajiny stali veriteľmi krajín najbohatších. A nedostávajú za to žiadne úroky! Povinne držia na zásobách papiere bez stálej hodnoty, za ktoré predali emitentom týchto papierov potrebný tovar, suroviny, vplyv a možno aj zvrchovanosť. Veľakrát pod cenu, len aby vyhoveli pravidlám SB a MMF a potrebné devízy získali. A práve preto sa najbohatšie krajiny sveta stali ešte bohatšími až najbohatšími. Lebo dlhujú chudobnejším, dlh minuli na rast svojej životnej úrovne a vlastnej zazobanosti a svoje dlžoby ani nesplácajú ani z dlhov neplatia úroky. A SB a MMF dohliadajú nad tým, aby sa to nezmenilo.
Je tu príležitosť storočia na zmenu systému financovania sveta! Tí, ktorým sa táto príležitosť ponúka ju však nesmú prepásť …