I toto nachádzame v Evanjeliu a zdá sa nám to nepravdepodobné. Skôr uveríme tomu, že pán Ježiš použil metaforu a pritiahol za vlasy občasné nedorozumenia medzi rodičmi a dospievajúcimi deťmi, či nevestami a svokrami, aby nás lepšie vystríhal. Ale to nebola metafora. To bolo proroctvo. A toto proroctvo kto chce môže vidieť. U Matúša21 čítame: A brat vydá brata na smrť a otec dieťa a dietky povstanú proti rodičom a usmrtia ich.
Nie tak dávno sme sa zabávali na tom, že deti v škôlke sa zastrájajú, ako za odplatu dajú rodičov do starobinca. Lenže ono to neskončilo pri tom vtipkovaní. Pred tým, než boli škôlkari či jasličkári, boli totiž a sú mnohé potraty, keď rodičia vydávali a vydávajú svoje deti na smrť.
Ak nazrieme do štatistiky sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia, čo nie je tak dávno, tak zistíme, že takmer každá druhá mladá žena bola na potrate. A neboli to len potraty kyretážou, ale aj injekciou vyvolané samovoľné potraty. Každá druhá žena znamená takmer to, že aj každý druhý muž. A dôvody to boli ozaj veľmi závažné. Napríklad aby sa manžel nedozvedel, bytová či sociálna tieseň, ešte sa nechce vydávať alebo ženiť, alebo obaja idú na štúdia aby sa stali príslušníkmi inteligencie … Občas aj to, že dieťa možno nie je celkom zdravé. A to nie sú žiadne metafory, to je realita.
Ale ani deti neostali pri škôlkarskom vtipkovaní. Vyrástli z nich vedci i manažéri, ktorí oboznamujúc sa s minulosťou strácajú úctu k takýmto rodičom. A k celej generácii. Darmo sa tí budú dožadovať úcty k šedinám či zodratým rukám! Poľahky prichádzajú tieto deti, dnes dospelí odborníci, k vedeckým poznatkom, že títo konkrétni ľudia zasluhujú eutanáziu. A dôvody detí sú tie isté ako boli dôvody rodičov na ospravedlnenie svojich počinov voči svojim deťom.
Deti chcú byt či dom, ktorý si nechcú sami zarobiť a rodičia dôchodcovia sú odkázaní na sociálnu poisťovňu, do ktorej deti musia odvádzať platby. Takže je to bytová tieseň aj sociálna odkázanosť v jednom. Dôvod na eutanáziu. Rodičia išli na štúdia a nemohli sa starať o deti, nuž deti idú za biznisom a nemôžu sa starať o rodičov. Určite je biznis v dnešnej dobe aspoň taký dôležitý ako vtedy štúdia. Dôvod na eutanáziu. A že dieťa možno nebolo celkom zdravé? Nuž ktorý starý človek sa odváži vystatovať sa svojim zdravím? Dôvod na eutanáziu.
A podľa toho, ako sa šíri starecká demencia, alzheimer či iné choroby, podľa toho, ako zdravotníctvo dokáže zdražovať život starého človeka, podľa toho, ako vehementne sa deti snažia dostať rodičov preč od seba, do domov sociálnych služieb či starobincov, ako sa detí dožadujú prevodu dedičstva na seba počas života poručiteľov, takže nejde o dedičstvo, vývoj rýchlo napreduje.
Možno očakávať, že eutanáziu onedlho navrhnú využívať oveľa efektívnejšie. V časoch súčasnej ekonomickej mizérie snáď aj niekto vyráta jej ekonomický prínos. Napríklad využitie pre nevyliečiteľne chorých a možno aj pre všetkých penzistov. Veď sociálna tieseň sa bežne využíva ako dôvod pri zabíjaní detí. A aký je rozdiel medzi zdravým nenarodeným a nevyliečiteľne chorým? Vari v prospech chorého? Aký je rozdiel v nárokoch a perspektívach nenarodeného dieťaťa v porovnaní s penzistom? Vari v prospech penzistu? A predsa sa rozhodli dieťa zabiť. Penzistu nechajú? Ako dlho?
A aj filmová tvorba či obyčajné denné spravodajstvo sa vehementne starajú o to, aby vraždenie ľudí dorastajúca generácia považovala za súčasť dennej zábavy.
Myslím, že ani rodičia ani lekári netušili, ako rýchlo sa tento bumerang vráti … A pravdepodobne to netušia ani spomínaní filmoví tvorcovia, či usilovní spravodajcovia. Mali by však vedieť, že keď je možné zabiť dieťa, či nemožno zabiť toho, kto to vymyslel, zorganizoval, urobil? Keď je vraždenie dennou súčasťou života, či nemožno zabiť toho, kto túto súčasť životu vnucuje? Ten bumerang sa nezastaví.