Všetko bolo stvorené. Žiadna evolúcia.

16. augusta 2011, durilamichal, Spoločnosť

Jedni boli stvorení Stvoriteľom a druhí sa vyvinuli? Určite nie. Poznanie máme všetci pred sebou, iba niektorí to nevidia.

 

Darwinovci tvrdia že svet sa „vyvinul“ evolúciou, prirodzeným výberom a majú mnoho zástancov. Ukážeme si, že to tak nebolo a nie je. A pokúsim sa to ukázať tak, aby tomu rozumeli všetci. Lebo nerád počúvam z médií každú chvíľu o kadejakej vykopávke ako o dôkaze vývojového stupňa.

 

Začnime stromami. Ovocnými. Žeby sa tieto stromy vyvinuli tak, že prinášajú úrodu, ktorá im svojou tiažou poláme konáre? Veď keby sa vyvinuli, určite by sa vyvinuli inak. Napríklad ako breza, či topoľ. Počuli ste niekedy o tom, že by breza či topoľ priniesli takú úrodu, ktorá by im polámala konáre? A tento „problém“ majú všetky ovocné stromy. Ale to nie je vývojom. Toto je dané Stvoriteľom tak a preto, aby človek mal čo potrebuje. To isté platí o ostatných stromoch a rastlinách. Aby človek mal všetko čo potrebuje.

 

Niekto by mohol namietať, že je to pre rozmnožovanie a je to spôsob rozmnožovania. Pomocou ovocných plodov, či drobných, suchých semien. Že strom sa takto vyvinul, lebo takto to bolo pre „jeho vývoj“ najlepšie. Ihneď sa ale nastoľuje otázka, načo vôbec je stromom a všetkým rastlinám rozmnožovanie? Veď to žiadna rastlina nepotrebuje! Žiadna rastlina z toho nemá úžitok. Práve naopak! Je jej to na obtiaž! Tak načo by sa rozmnožovali? Vari si chcú zachovať potomstvo? Nezmysel! Každá rastlina oberá svoju pôvodnú rastlinu o životný priestor a o výživu. A nijako tej pôvodnej rastline nie je užitočná.

 

Preto, keby záviselo od rastliny, nezaťažovala by sa nijakými plodmi, nijakým rozmnožovaním a „starala“ by sa len o seba a práve takto by sa vyvíjala. A už dávno by vyhynula. A práve aby nevyhynula, lebo je potrebná, bola stvorená tak, že aj napriek nepriazni okolia, väčšinou spôsobenou človekom, prežíva. A ponúka svoje plody. Či je to ovocie, či drevo, či kvet, či kyslík …

 

Poďme na živočíchy. Načo sú sliepke vajíčka? Aby nakŕmila straky či líšky? To určite! Tak na to, aby mohla vysedieť kuriatka? A načo by jej boli kuriatka? Aby sa sliepka vyvinula vo vyššie stvorenie? Akurát tak podľa darwinovcov. Aby nakŕmila kuriatkami spomínané straky či líšky? A uchránila tak seba? Určite nie! Veď kvočka tak chráni kuriatka, že sa postaví na odpor vlčiakovi, len aby ich uchránila! Mnohí ľudia by sa zahanbili pri tomto porovnaní … A vari kuriatka niekedy budú sliepke užitočné? Veru nebudú. Nikdy! Tak prečo tá sliepočka znáša vajíčka? Toľko, že ich nemôže všetky vysedieť? Prečo sedí na nich a ochraňuje kuriatka, keď z ničoho z toho úžitok nemá? Nuž preto, aby prinášala úžitok človeku.

 

A či v prípade iných zvierat je to iné? Či prasiatka, ryby či vlci majú úžitok z toho, že privádzajú potomstvo? Levica musí chrániť mláďatá pred ich otcom, aby ich nepozabíjal!  Ryby svoje aj niekoľko tisícové potomstvo nikdy nevidia. Nik z nich úžitok z potomstva nemá. Potomstvo všetkých živočíchov pripravuje svojich rodičov o životný priestor a o potravu. A nikdy potomstvo nie je rodičom nápomocné. Tak prečo majú potomstvo? Nuž opäť preto, aby človek mal čo potrebuje. Všetko je uspôsobené tak, aby poslúžilo potrebám človeka. Dobrým potrebám človeka. Či potrebám potravy, oblečenia, bývania či veterinárnej ochrany územia.

 

Žiadne živočíchy nemajú možnosť rozhodovať o tom, či sa budú rozmnožovať. Keby mali, už dávno by vyhynuli. Lebo ich potomstvo je im len príťažou. Môžu preto iba poslúchať pudy, dané im Stvoriteľom.

 

 

Na celej Zemi nenájdeme jedinú rastlinu, či jediného živočícha, ktorý by sa rozmnožoval z vlastného rozhodnutia, z vlastnej úvahy, pre vlastný záujem. Alebo dokonca aby svoje rozmnožovanie usmerňoval akýmkoľvek výberom. Preto úvahy o „prirodzenom výbere“ rastlín a živočíchov a v jeho dôsledku postupu na vyšší „vývojový stupeň“, sú len prejavom malomyseľnosti. Nič viac! A že koľkí ľudia tomu veria a koľkí „vedci“ to obhajujú? To je úplne nepodstatné. V histórii nájdeme tisícky príkladov, keď milióny ľudí verili nepravdám a klamstvám …

 

Človek je jediný tvor na Zemi, ktorý hľadá a nachádza pomoc u svojho potomstva. Nik iný. Iba u človeka môžeme predpokladať, že usmerňuje svoju reprodukciu, lebo iba človek sa môže rozhodovať. Je slobodný. Nik iný! A práve u človeka vyvstáva otázka, či usmerňuje svoju reprodukciu dobre. Koľko poučení v tomto smere existuje …

 

Keďže ostatný život sa reprodukuje bez svojho záujmu, bez možnosti sa rozhodovať či sa reprodukovať, bez možnosti uskutočňovať výber svojej reprodukcie, je jasné, že sa tento ostatný svet ani nemohol z tohto dôvodu vyvíjať a nevyvíjal. Vo svete rastlín a živočíchov neexistuje žiadna evolúcia. Všetko je také, ako bolo stvorené. Aj keď už mnoho rastlín a živočíchov vyhynulo.

 

Len si predstavme, že by sa kravky rozhodli, že sa nebudú teliť a nebudú dojiť mlieko, lebo nič z toho nemajú, že pšenica či ryža nebude prinášať zrno, a že radšej minie načerpané živiny na posilnenie stebla a dlhší a krajší život, že včela si nazbiera medu pre seba a zvyšok dňa sa bude opaľovať …

 

Jediná evolúcia existuje v myslení človeka. Ten sa občas dozvedá, čo dovtedy nevedel. Či odpozorovaním, či vlastným bádaním. A to je celá evolúcia. Žiadne vývojové stupne v podobe nových rastlín či živočíchov. Jednoducho nič sa nevyvinulo a nevyvinie. Čo to môže meniť svoje správanie. Ak budú baktérie či psy vystavené nepriateľskému a likvidačnému útoku, zmenia svoje správanie podobne ako ho zmení aj človek, keď je vystavený takýmto útokom. Sú to živé tvory. Ale to nie je evolúcia.

 

Všetko totiž bolo stvorené pre človeka, aj človek samotný, aby najlepšie poslúžilo jeho potrebám. Aby človek, ktorý dostal úplnú slobodu a ktorému bol daný tento raj, mal všetko čo potrebuje. To, že s tým nie je spokojný, je iná pesnička. Ale všetko je tu preňho a všetko je mu veľmi užitočné. Aj hmyz, aj baktérie a vírusy. On má iba dobre vládnuť. Opakujem, iba dobre vládnuť. A to je problém, s ktorým sa nevie vysporiadať. Preto sa ľudstvo uteká k bezvýznamným, ba klamlivým filozofiám, sociologickým skúmaniam a záverom a ideologickým politikám, zdôrazňujúc ich hlbokú odbornosť a potrebnosť, aby zakrylo svoju bezradnosť pred ponúkanou mu dokonalosťou. Pred dokonalosťou, ktorú stačí rozumne využívať …

 

Na záver aj pár slov o Charles Robert Darwinovi (podľa Wikipedia). V roku 1831, už ako 22 ročný, bol nedoštudovaný lekár, počas ktorých štúdii nedoštudoval aj prírodné vedy, ktoré ho zaujali a bol aj nedoštudovaný teológ. Vo veku 22 rokov teda preukázal schopnosť nedoštudovať kadečo. Evidentne bol talent. A tento „britský prírodovedec“, pobytom na lodi a cestách po dobu piatich rokov dozrel na „vedca“, ktorý ako 26 ročný publikoval dielo o transmutácií druhov. Pre bystrého pozorovateľa tým len dokázal, že nebol schopný pochopiť pestrosť sveta, s ktorou sa na svojich cestách stretol.

 

To, čo publikoval nemalo žiadnu vedeckú hodnotu, žiadnu vedeckú oporu, žiadnu cenu. A on to vedel. Vedel však aj to, že neexistujú žiadne vedecké dôkazy. Dodnes neexistujú. A práve v tom našiel priestor pre sebarealizáciu. Ťažko sa čudovať po toľkých nedoštudovaných záujmoch.

 

Možno aj jemu napadla otázka, načo je potomstvo všetkým rastlinám či živočíchom? Ale to nemohol ani spomenúť, lebo to by bol koniec jeho „vedeckých“ ambícií. A ani dnešní „vedci“ typu Darwina, túto otázku neriešia. A vedia prečo!