Na jednom mieste Evanjelia čítame, že pre majetok zosmutnel bohatý mládenec, ktorý sa dozvedel, že ak chce byť dobrým nasledovníkom pána Ježiša, má (okrem toho čo už robí) ešte rozdať majetok. „.. mládenec sa veľmi zarmútil, keď to počul, lebo bol náramne bohatý“ (Lk,1818-23). Preto pán Ježiš hneď dodal: „skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč bránou nebeskou“ (Mt,1924).
Po takmer dvoch tisícročiach prišiel socializmus, ktorý zbavil všetkých (aj cirkev) „majetkovej príťaže“. Zrazu nik nesmel byť náramne bohatý. Tým socializmus vlastne zbavil takmer všetkých príťaže, ktorá bránila nielen bohatému mládencovi z Evanjelia byť dobrým nasledovníkom pána Ježiša. Týmto krokom socializmus, aj keď nechtiac, mnohým rozšíril bránu nebeskú …
Ale cirkev sa netešila! Dokonca dodnes pripomína ako trpela, lebo bola proti socializmu a socialistickému zriadeniu. A prišla o majetok! Vehementne ho aj žiadala vrátiť. Pritom vie, že pán Ježiš tiež šíril Evanjelium, ale žiadny majetok nenahonobil …
Prečo sa teda cirkev netešila ? Prečo bola zaujatá voči socializmu? Vari dorástla na onoho bohatého mládenca?
Od svojho nástupu socializmus rázne poúčal ľudí a každodennou praxou ich presviedčal o tom, že si nemajú budovať bohatstvo na tomto svete, lebo by im ho mohol niekto ukradnúť. Aký paradox! Akoby budovatelia socializmu chceli do praxe uviesť Evanjelium (Mt, 619). A cirkev sa netešila, ba bola proti …
Socializmus hneval ľudí svojím neporiadkom, napríklad aj tým, že lajdácki pracovníci zarábali rovnako ako ľudia pracujúci poctivo. Či to boli „iba“ robotníci alebo „špičkové“ kádre. Mnohí ľudia frflali, že to nie je správne! Priam neslýchané!
A nik tým nespokojným nepripomenul, že aj takto vyzerá nebeské kráľovstvo! Aj na toto nám pán Ježiš nechal podobenstvo o hospodárovi, ktorý dal rovnakú odmenu všetkým, či prišli do práce ráno a boli „prví“ alebo prišli až pred západom slnka a boli „poslední“ (Mt201-16) Možno na vlastné oči videli podobenstvá z Evanjelia …
Pozerali a nevideli, rozumovali a nerozumeli. A boli nespokojní. Presne ako „prví“ z Evanjelia … A nik tomuto ľudu nepripomenul, že: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými“ … (Mt2016)
Kde boli tí vzdelaní kňazi a všetci cirkevní hodnostári, že toto nespoznali? Čo robili, že nespoznali príležitosť a nepokúsili sa ju zužitkovať na šírenie Evanjelia? Na šírenie Evanjelia pod „záštitou“ socializmu? Lebo by to bol paradox?
Žiaľ, dnes je možné tiež paradoxne tvrdiť, že socializmus nabádal ľudí pravidelne navštevovať bohoslužby. Dôkazom toho nech je porovnanie počtu veriacich na bohoslužbách vtedy a dnes. Akoby Evanjelium lepšie šírili prenasledovatelia než farizeji. Žeby obdoba svätého Pavla …?
A opäť, ak si niektorí kňazi i laici zaspomínajú na obdobie socializmu, potvrdia, že to bolo obdobie neslobody, obdobie zlé, nespravodlivé, v ktorom boli utláčaní, trestaní a niektorí sa museli živiť manuálnou prácou …(manuálna práca však nie je trest)
Ale aj na toto pán Ježiš nechal laikom aj kňazom napomenutie a povzbudenie: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať … radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt,510-11). A títo kňazi a ostatní veriaci, akoby „väčšmi milovali ľudskú slávu ako slávu Božiu“ (Jn,1243), netešili sa a nejasali. Naopak, dodnes frflú na útlak, ktorému boli vystavení … a očakávajú (aj žiadajú) za to uznanie a odmenu od ľudí … Aké pochabé! A pritom všetci mohli byť spasení …
Preto sa mi opäť vnucuje otázka: Uveria ľudia niekedy tomu čo vedia a vidia? Alebo potvrdia výčitku: „Pokrytci, úkazy na zemi a na nebi viete rozpoznávať, ako teda nerozpoznáte tento čas? (Lk,1257).
Vy však nebuďte týmito poznámkami zaskočení a čítajte Evanjelium! Je to kratučká, ale veľavravná zvesť. A budete mať informácie „z prvej ruky“. Sú tam javy nielen z minulosti, ale aj zo súčasnosti a z budúcnosti. Spoznajte ich, keď nastane ten čas …