V jeseni 1989 sme si povedali, že v tomto československom socializme je množstvo nedostatkov a neporiadku, preto to povieme nahlas, nech sa stane čo sa má stať. Nech boľševici a ich bossovia počujú a nech nás prestanú opíjať rohlíkmi. A povedali sme! Boľševici sa zľakli viac ako sme čakali a prestali.
Hurá, poďme zvyšovať produktivitu práce. Otvoríme dvere vedecko-technickému pokroku, modernizácii a inováciám, zvýšime tempo rastu životnej úrovne! Všetci sme vedeli, že na to máme! Stačí odstrániť aspoň tie najväčšie nešváry (korupciu, protekciu, lajdáctvo …) a každým dňom budeme na vlastné oči pozorovať všeobecné, celospoločenské zlepšenie.
Pri tej istej príležitosti iní povedali: Nie králikárne, ale pohodlné domovy pre všetkých! Žiadne fronty na banány! Dovolenka v zahraničí pre každého! Všetci ľudia majú právo vlastniť kapitál a byť majetní! Rovnaké príležitosti všetkým! Všetci majú právo na šťastnú budúcnosť! Koniec politickej korupcii! Koniec totalite!
Nuž s tým sa nedalo nesúhlasiť. Súhlasili sme teda aj s nimi. Hádam viac ako so sebou. Ich slovník bol marketingovo pripravenejší (čo sme zistili až neskôr) a pozeral ďalej, ako ten náš, vychádzajúci z každodenných potrieb bežných ľudí.
Dnes, po viac ako dvadsať ročných skúsenostiach sa môžeme bez vtedajšej eufórie a bez osobných aj celospoločenských emócií obzrieť späť, ako sa nám podarilo napĺňať vtedajšie vízie.
Nuž korupcia, snáď najodpornejšia pliaga vtedajších dní! Ako je to s ňou dnes? Poklesol rozsah a najmä vplyv korupcie na spoločnosť? Vtedy bola zakorenená snáď vo všetkých sférach spoločnosti. Bola zakorenená na najnižšej úrovni „manažmentu“. V práci nesvedomitých a nečestných skladníkov, obchodníkov, pisárov, učiteľov, lekárov a ostatných lotrov. Korupcia rozhodovala o tom, či bude úplatkár medzi prvými, čo zoženú video či farebné obkladačky do kúpeľne, či jeho potomok sa dostane na vytúženú školu, či mu po operácií zašijú jazvu niťami z Tuzexu.
A ako je to dnes? Áno, mnoho sa zmenilo. Dnes má korupcia oveľa dôstojnejšie postavenie než mala v socializme. Pokojne môžeme povedať, že má svoj piedestál. Postúpila od radových lotrov na najvyššie ekonomické a štátnické posty! Ako lotri.
Dnes si postupne zvykáme na to, že o korupcii sa hovorí v súvislosti s najvyššími manažérmi štátnych či komunálnych firiem, v spojitosti s najvyššími štátnymi úradníkmi a politickými predstaviteľmi štátu. A čuduj sa svete, všetko konali najlepšie ako bolo možné! Ani zákon neporušili! Iba výsledok je nemorálny. Nuž nová doba si žiada nových ľudí!
V demokracii majú aj samotné zákonodarné zbory z pohľadu korupcie veľmi ťažkú a veľmi potrebnú úlohu. Musia nájsť zákonný rámec nevysvetliteľnej činnosti pre ľudí, s názvom lobisti! Rámec, ktorým lobistov a tú ich nevysvetliteľnú činnosť chcú a budú chrániť zákonom. Kam sa hrabe socializmus!
A čo politická korupcia? Za socializmu to bola hanba! „Všetci“ to odsudzovali, keď voľakto obsadil funkciu vďaka politickej príslušnosti! Veru, bola to opovrhnutia hodná kariéra! Aj hlavný aktér sa občas hanbil za to, že mal politickú tlačenku.
A čo dnes? Je to lepšie? Nie je to náhodou tak, že politická prisluhovačnosť je ďaleko významnejšia ako za boľševikov? Nie je to veľakrát jediná kvalifikácia? A žiadna hanba! Dnešný aktér je patrične hrdý na to, že iba vďaka politickej strane je tým kým je! A má toľko, koľko má! Je pyšný aj na to, za čo sa aj v socializme slušní ľudia hanbili a za prvej demokratickej republiky sedeli.
A je spokojnosť s dnešným, demokratickým manažmentom súkromných firiem či štátnych a komunálnych podnikov a úradov väčšia ako bola s manažmentom socialistickým?
A čo násilná kriminalita? Je jej menej? Majú ľudia viac odvahy prechádzať sa večerným mestom ako v socializme? Majú menšie obavy o svoje deti, svojich rodičov, svoj byt či iný majetok? A čo tie dovolenky pri všetkých moriach? Je dnes počet ľudí skutočne dovolenkujúcich väčší ako v ére socializmu? Opýtajte sa turistických stredísk.
Fronty na banány a pomaranče sú minulosťou. Áno, je definitívne po nich! Dokonca dnes ani bezdomovci a nezamestnaní nemusia stáť v týchto radoch! To sa im uľavilo!
A bytová politika? Sťahuje sa dnes do nových bytov viac rodín ako do roku 1989? Lebo nových bytov sa stavia sotva ¼ toho čo vtedy.
A čo kvalita potravín? Koľko zahusťovadiel, vody a farbív dnes potravinári spotrebujú? Ako sa vylepšilo mlieko? Koľko mäsa je v mäsových výrobkoch? Kam sa podeli mäsové odpadky, ktoré v minulosti v mäsiarstvach predávali pre psy?
Áno autá a elektronika! Konečne kupujúci je kupujúci a kupuje sa ich nepomerne viac. Aj bezpečnostných dverí a zámkov.
Kým za dvadsať rokov po začiatku výstavby socializmu, tej svetlej budúcnosti, sa spoločnosť dopracovala k tomu, že z ulíc zmizli žobráci a bezdomovci, dnes, dvadsať rokov po začiatku výstavby demokracie, tiež svetlej budúcnosti, sú tu naspäť. Kým boľševici sa dopracovali k zrušeniu lístkového systému na potraviny, demokrati ho pomaly, ale isto znovu zavádzajú (zatiaľ školské obedy pre sociálne odkázaných). Pre tých istých ľudí, ktorí v minulosti žiaden lístkový systém nepotrebovali. Kým boľševici za dvadsať rokov výstavby spoločnosti sa dopracovali k skráteniu pracovného týždňa zo 6 na 5 pracovných dní, dnes počúvam odborné polemiky o potrebe predlženia pracovného týždňa, či zrušenia limitu na nadčasy.
Kým kedysi budovali školy, úrady, nemocnice, cesty … dnes kňučia, že nemajú dosť peňazí ani na ich údržbu. Kým kedysi, po svetovej vojne, budovali nové podniky z vlastných zdrojov, dnes sa prosíkajú o zahraničné investície, za ktoré ešte musia ponúknuť štátne stimuly, zaplatené všetkými. Kým kedysi vianočné darčeky kupovali zásadne pred Vianocami, dnes mnohí čakajú na povianočné výpredaje.
A ako je to s tou majetnosťou a právom vlastniť kapitál? Nie je pre väčšinu ľudí jediným „kapitálom“ odkúpená socialistická králikáreň? Ešte aj s tými sa demokrati neštítia kšeftovať.
Možno to zle vidím, ale toto je tá šťastná budúcnosť pre všetkých? Toto je koniec politickej korupcie? Toto je koniec totality? Lebo ja mám po vyše dvadsaťročných skúsenostiach s „jedným“ aj „druhým“ kopec pochybností …