Založ si blog

Dane nie sú na ozdobu

 

My síce vieme, že v Rakúsku, ktoré je najefektívnejšie organizovanou ekonomikou Európy majú iný daňový systém než my a dokážu zamestnávať niekoľko sto tisíc cudzincov a mať najnižšiu nezamestnanosť v Európe, ale nie, my ich daňový systém nechceme, lebo my vieme o lepšom. A je to aj vidieť! Ale ako to už ktosi povedal: Komu niet rady …

 

Preto predkladám poznámky o daňovom systéme, veľmi zjednodušene, aby boli ľahko pochopiteľné a budem dúfať, že si tento pohľad získa záujem najmocnejších tohto štátu – občanov.

 

V súčasnej spoločnosti, keď všetko vraj vyrieši súkromný sektor, ktorému treba čo najmenej zasahovať do rozvoja, je daňový systém základným nástrojom riadenia. Štátu aj Únie. Mohli by sme povedať: daňový systém rovná sa riadenie. To je aj najdôležitejšia vlastnosť daňového systému.

 

Preto musím zároveň odmietnuť iný, veľmi škodlivý a obmedzený názor, že hlavnou úlohou daní je napĺňanie štátneho rozpočtu. Je tragédiou spoločnosti, ak ju spravujú takto mysliaci trpáci. A je ich hojne. Pri sporoch o daniach sa dopracujú vždy k tomu istému, k ničomu. Jeden si je istý tým, čoho presným opakom si je istý ten druhý. A takto to robia už viac ako dve desaťročia. A budú dovtedy, kým im to občania dovolia.

 

Daňový systém má nesmierny význam pre vývoj hospodárstva. V tom dobrom, ale aj v zlom slova zmysle. Jeho dopady môžeme vidieť v okolitých krajinách aj doma. Európska situácia je momentálne sťažená tým, že v jednej colnej únii sa vyskytujú viaceré modely a podnikateľské subjekty sa naozaj môžu usilovať ich nielen využiť, ale aj zneužiť. Preto je potrebné hneď v úvode povedať, že daňové pravidlá musia byť takmer jednotné. Nestačí blízke. Líšiť sa môžu iba v nepodstatných detailoch.

 

Viem, že niektorí politici už pár rokov balamutia verejnosť tým, že sú zástancami národnej zvrchovanosti nad daňovým systémom, a preto nebudú súhlasiť s jednotnými pravidlami. Iba si takto naháňajú hlasy určitých voličov, o čo im vlastne aj ide. Lebo keby „svojské“ daňové pravidlá boli takou výhodou ako hovoria, potom sa ich rovno pýtam, prečo už dávno nemá daňovú zvrchovanosť Rimavská Sobota či Spišská Nová Ves, aby ho využili pre dynamickejší rozvoj svojho teritória? Alebo aj každé iné mesto?

 

Ale späť k tomu, ako má vyzerať daňový systém. Dnes o dani z príjmu právnických osôb mimo finančného sektora.

 

Základným predpokladom výrazného vplyvu dane je jej výška. Preto musí byť táto daň stanovená dostatočne vysoko, a to z dvoch dôvodov.

 

Prvý dôvod: aby dostatočne motivovala podnikateľský subjekt túto daň znižovať.

Znižovať zisk a daň legálne, investovaním v tom najširšom slova zmysle. Teda investovať do modernizácie cestou financovania nových technológií. Financovať výskum a vývoj, čo môže byť základom existencie podniku vôbec. Je to vklad do budúcnosti podniku, do jeho perspektív. Aby motivovala podnikateľský subjekt zabezpečovať potrebné opravy a údržbu vlastných zariadení. Celé tieto náklady znižujú zisk podniku a zlepšujú jeho postavenie v konkurencii. Taktiež daňová sadzba má byť dostatočne vysoká na to, aby motivovala podnik radšej zvyšovať odbornosť svojich zamestnancov, zlepšovať pracovné prostredie než odvádzať peniaze štátu v podobe daní. Ak je daňová sadzba nízka (to vždy ukáže realita, ktorej je treba vedieť rozumieť), bude nízka aj motivácia firmy zisk znižovať. Iba dostatočne vysoká daň dokáže dostatočne silne motivovať.

 

Pozrime sa na ktorúkoľvek z uvedených možnosti znižovania zisku. Všetky sú legálne a všetky sú v prospech podnikania a podnikateľa! Všetky posilňujú jeho podnik, aby tento bol konkurencieschopnejší a mal istejšiu budúcnosť! A nielen to. Všetky spôsoby znižovania zisku zároveň zvyšujú zamestnanosť. Všetky hrajú v prospech perspektív spoločnosti ako celku. Teda vhodne stanovená výška dane sa prejaví blahodarne na vývoji celej ekonomiky. Aj tých, ktorí prácu dávajú, aj tých ktorí prácu dostávajú. Vari toto nepotrebujeme?

 

Alebo si moderná spoločnosť myslí, že iba robotníka či manažéra treba „motivovať“? Že podnikateľa netreba? Veľký omyl! A dnes celý vyspelý svet vidí, aká dôležitá je motivácia podnikateľských subjektov. Či tomu aj rozumie tento svet, to neviem.

 

Dnešná nízka daňová sadzba zo zisku (takáto je v mnohých krajinách) smeruje iba k jednému, k maximalizácii zisku. Ak si niekto myslí, že táto motivácia je dostatočná, potom ho zbytočne naučili čítať a písať. Prax to ukazuje. Maximalizácia zisku totiž nevedie k maximalizácii príjmov, ale k šetreniu na všetkých úrovniach. Na výskume, na modernizácii, na údržbe, na zamestnancoch, na životnom prostredí. Preto sme svedkami rastu firemných ziskov, poklesu kvality produktov a služieb a poklesu zamestnanosti. Denne sme svedkami snáh o maximalizáciu zisku aj za cenu klamania spotrebiteľa.

 

V mnohých prípadoch maximalizácia zisku viedla k poškodeniu samotnej firmy a k strate jej pozícií na trhu. Kto neverí, nech sa pozrie na „náš“ trh, kto ho ovláda. Snahy o dosiahnutie čo najväčších ziskov v bankovníctve viedli bezpečne k jeho kolapsu.

 

Hovoril som ale o dvoch dôvodoch dostatočne vysoko stanovenej daňovej sadzby. Aký je ten druhý? Nuž druhý dôvod je, aby bolo z čoho znižovať.

V situácii slabého hospodárskeho rastu a vysokej nezamestnanosti vidím hneď dve motivačné príležitosti. Jedna by bola napríklad, ak podnik dosiahne zisk nižší ako dve tisíc € na zamestnanca a rok, bude mu sadzba dane znížená o štyri či päť percent. Či už sa tomu podniku nedarí, alebo prijal viac pracovníkov, aby si uľahčil napätú organizáciu práce, všetko jedno. Úžitok by bol všeobecný. Rast zamestnanosti a pokles sociálnej odkázanosti na strane jednej a zlepšená daň pre menej ziskový podnik na strane druhej.

 

Ďalšie zníženie dane si viem predstaviť za zamestnávanie znevýhodnených občanov. Medzi slušnými nebude problém dostatočne zreteľným spôsobom kvantifikovať pravidlá a tieto doplniť o prípadné stanovisko príslušného Úradu práce a rodiny. Toto zníženie daňovej sadzby by mohlo predstavovať taktiež štyri až päť percent. Konkrétne tento druh motivácie považujem v dnešnej dobe za mimoriadne dôležitý, ktorý môže oddialiť či odstrániť riziká sociálnych nepokojov, ktoré sa plazivo šíria celou Európou. Na jeho riešenie však nepostačí iba daňová motivácia. Tento problém je väčší než ako ho chcú zodpovední vidieť.

 

Podobných ponúk na daňovú úľavu môže byť viac, podľa situácie tej doby a podľa potrieb spoločnosti. Takže podnikateľský subjekt by mohol plánovite riadiť svoj rozvoj tak, aby posilňoval svoju trhovú pozíciu, prispieval k riešeniu potrieb spoločnosti a aj neplatil vysoké dane, napriek vyššie postavenej sadzbe.

 

Ak pripustíme, že zníženie daňovej sadzby je motivačné, bude motivačné aj jej zvýšenie. Napríklad ak podnikateľský subjekt dosiahne zisk vyšší ako osem tisíc € na zamestnanca a rok, bude mu daňová sadzba zvýšená o päť percent. Aj tento podnik by mohol „znížiť“ zisk zamestnaním ďalších pracovníkov alebo zvýšením výdavkov a vyhnúť sa zvýšenej sadzbe. V dnešnej Európe by to nebolo na škodu. A určite by to bolo ekonomickejšie ako stanovovať zvýšenú sadzbu dane pre firmu, ktorá dosiahne zisk prevyšujúci určitú sumu. Veď je rozdiel či dva mil. € dosiahne firma s dvoma zamestnancami alebo s tisíckou zamestnancov.

 

Lebo ak podnik dosahuje nadpriemerne vysoký zisk, je veľmi pravdepodobné, že ho dosahuje na úkor tejto spoločnosti, resp. že ho dosahuje vďaka výhodným podnikateľským podmienkam na tomto trhu. A preto vôbec nie je nekorektné ak sa s touto spoločnosťou o tento zisk čiastočne podelí.

 

A tak stanovenie základnej daňovej sadzby na úrovni povedzme 28 – 30 percent možno nebude vôbec vysoké a mnohí budú platiť dane aj o tretinu nižšie. Avšak dynamika ekonomickej reprodukcie sa výrazne zrýchli a výrazne sa zmení aj štruktúra výdajov štátneho rozpočtu, spôsobená celkovým zvýšením ekonomickej aktivity spoločnosti. Samozrejme, že s týmto daňovým systémom musí korešpondovať aj systém ostatných daní, ktorý má podporovať celkový úmysel daňového systému spoločnosti.

 

Pred viac ako troma rokmi som písal, že kríza porastie. Viac tu: http://durila.blog.idnes.cz/c/103197/Kriza-este-len-dorazi-A-mohutnejsia.html Dúfal som však, že sa pomýlim. Odvtedy sa v Európe zmenilo snáď iba to, že od nutnosti podpory starších uchádzačov na trhu práce treba prejsť už aj k podpore najmladších. A že nezamestnanosť vzrástla o osem či koľko miliónov. Takže môžem pokojne opakovať čo som písal už vtedy a vystríhať, kríza ďalej porastie. Pritom riešení sa ponúka celý rad. Až má človek pocit, akoby na vrcholoch pyramíd jednotlivých štátov či celej EÚ sedeli samí sabotéri.

 

 

Ako vybrať sudcu? Všeobecného či ústavného? Jednoducho.

10.12.2018

Stále sa opakujúce nedorozumenia či politické proti hlasy pri výbere a vymenovávaní sudcov sú zbytočnou príťažou pre spoločnosť, brániacou jej v jasnom a zreteľnom napredovaní. Pritom viac »

Rozprávka aj pre dospelých.

12.11.2018

Uwe Nachtwey – O čom rozprávajú zvieratká (krátené) Vydavateľstvo LÚČ, 1995 O Jašťurikovi Jašťúrik bol jeden z tvorov, o ktorých „múdre knihy“ tvrdia, že vôbec nejestvujú – viac »

O okupácii v 1968. z iného uhla pohľadu

24.08.2018

Stíchli spomienky na 68., odzneli rôzne ponosy, čo nebolo možné hovoriť do zmeny režimu sa povedalo. Boli to výhradne zlé spomienky, pripomínanie toho, ako sa ľudia báli keď videli armádu viac »

Lajos Grendel

Zomrel významný spisovateľ Lajos Grendel, otec poslanca NR SR

18.12.2018 23:35

Počas života získal viacero ocenení za literárnu tvorbu.

Bambi

Trest pre notorického pytliaka - musí opakovane sledovať 'najdojímavejší film histórie'

18.12.2018 22:57

Sudca v americkom Missouri odsúdil pytliaka aj k ročnému pobytu za mrežami.

Marco Bucci

Zrútený Morandiho most nahradí projekt janovského architekta za 200 mil. eur

18.12.2018 21:47

Projekt Renza Piana (81) budú realizovať tri talianske spoločnosti.

Charles Michel

Belgický premiér Michel pre Marrakéš rezignoval

18.12.2018 20:46

Ešte večer ju odovzdá do rúk kráľa Filipa.